Recepcia ako tvorba: slovensko-bulharské literárne vzťahy 1826-1989
- 190pages
- 7 heures de lecture
„Už dávno som tak nečítal na dúšok - a to nielen text slovenskej proveniencie — ako práve v prípade spomienok Júliusa Chudíka a všetkého, čo k tomu patrí.Stále sa mi natískalo a aj teraz sa mi natíska porovnanie možno na prvý pohľad vzdialené a zaradenie akiste nevedecké: pikareskná literatúra. Majú určite jej niektoré znaky, neotrasiteľný epický pokoj (čo by sa čokoľvek robilo), temer filozofický nadhľad a čistotu, čírosť epického elementu: tak to bolo — a nič viac. A neviem, či je to dobre a či je to zle, že autor, aj pri svojich zrejme obsiahlych čitateľských skúsenostiach, nečítal Gila Blasa alebo hoc aj Cervantesove novely. Možno, že potom by sa nebol bál hodiť na papier aj to posledné, čo si žiarlivo ustrážil, oné „darobnice“, ktoré spomína v komentári dcéra a komentátorka Klára Jarunková; ale možno aj, že práve tento „zákaz vstupu“ darobníc, najmä však elementu ženského, spoluvytvára originalitu rozprávača a rozprávaného. Komentár Kláry Jarunkovej ... na prvý omak chytil tón a drží ho: je to láskyplné a len trošilinku ironické porozumenie ...... Je to zatiaľ najnádejnejší rukopis, ktorý som čítal v súvislosti s novou koncepciou Hviezdoslavovej knižnice.“Z posudku Vladimíra Mináča
Pod názvom Slnečná Marica roku 1961 vydal reportážnu knihu o Bulharsku.
Zbierka odráža dramatický a tragický osobný život básnika, ktorý nenašiel naplnenie svojich snov. Sám rozlomený, zmietal sa medzi krajnosťami, nepoznal pokoj a mal pocit, že ostatným ľuďom prináša nešťastie a prekliatie.
Na úpätí Vitoše; Golemanov; Poplach; Cárska milosť
Autor v reálnom živote vzdialený od vidieka, nám neopakovateľným spôsobom predstavuje príznačný svet dediny, v ktorom sa prvobytná primitívnosť zdedená z hlbokej minulosti spája so súčasnosťou s grandióznymi premenami doby. Paradox, fantastickosť, alegória, ba až absurdnosť vytvárajú zvláštne čaro spisovateľskej výpovede, ale nie samoúčelné. Vyplývajú z nesmierneho bohatstva reálneho života, v ktorom je človek súčasťou prírody, chce jej vládnuť a je ňou ovládaný, sám na sebe pociťuje každý zásah do prírodného diania. Z bulharských originálov: Skalní risunki, Nežnata spirala, Balgarski pisatel...
Kniha je výsledkom spoločného medzinárodného výskumného projektu SAV a Bulharskej akadémie vied. Kolektív autorov skúma premeny hrdinu v literatúrach strednej a juhovýchodnej Európy v 19. a 20. storočí.