Tido J. Gašpar Livres

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu a vzdelanie získaval v Rakove a Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy a od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1938 sa stal úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku a v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Autor prejavu, ktorý 29. augusta 1944 oznámil vstup nemeckých vojsk na Slovensko a vyzval obyvateľov, aby nekládli odpor. Tento prejav viedol k pasivite armádnych posádok na Slovensku. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, na slobodu sa dostal až v roku 1958 po amnestii. V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla a od roku 1922 redaktorom týždenníka Slovenský svet. Bol členom a tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov a redaktorom edície Žatva. V rokoch 1938 – 1939 bol jedným z ideológov slovenskej štátnosti a vystupoval proti Slovenskému národnému povstaniu. Literárnu činnosť začal písaním článkov a krátkych próz, debutoval v roku 1920 zbierkou noviel. Vo svojich dielach sa zaoberal autobiografickými motívmi, citovými konfliktmi a sociálnou tématikou.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i. , ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.