Milan Tokár Ordre des livres (chronologique)

"Románom Zmiznutie zavŕšil Jurij Trifonov svoje dielo aj životnú púť. Nebola ľahká - patril k tým spisovateľom, čo sa nedali podplatiť, lebo ich hlavnou životnou zásadou bolo konať v zhode s vlastným svedomím. Dielo z autorovej pozostalosti pripravila na vydanie jeho manželka. Pripravila, lebo zostalo nedokončené, písanie prerušila smrť. Nevedno, ako by ho bol spisovateľ ukončil, ale aj v tejto podobe pôsobí ucelene. Trifonov ho pokladal za svoj denník, mal ho poruke a prispieval doň celé roky. Vlastné detstvo a mladosť autor opisuje z pozície syna „nepriateľov ľudu", lebo za takých boli vyhlásení jeho rodičia. Takýto osud postihol tisíce sovietskych ľudí. K silným stránkam rozprávania patrí opis „technológie", ako sa vyrábali „nepriatelia ľudu", a praktík vtedajšieho režimu. Trifonov sa neuspokojil iba s konštatovaním, že obdobie kultu osobnosti bolo obdobím ťažkých deformácií politického a spoločenského života, ale hľadal odpoveď, ako k nim vôbec mohlo dôjsť. Jeho hľadanie nebolo samoúčelné, hľadal pravdu preto, aby sa podobné tragické obdobie už nikdy nezopakovalo." Z anotácie na prebale

Kulhavý osud beschreibt das Schicksal des erfolgreichen Prosaikers und Drehbuchautors Felix Sorokin in einer Phase kreativer Krise. In die Erzählung, die sich um Sorokins Leben dreht, ist als Roman im Roman ein geheimnisvoller „Manuskript in blauen Mappen“ eingeflochten, das unpublizierte beste Werk Sorokins. Der Protagonist, der Schriftsteller Viktor Banev, eine Art Variante Sorokins, lebt in einem autokratischen, militärischen Staatsmechanismus, wo unter loyal und apathisch denkenden Bürgern Menschen mit freiem Denken auftauchen, die von autoritären ideologischen Praktiken befreit sind. Diese Vertreter neuen Denkens sind jedoch in einer Leprastation eingesperrt, zu der nur Kinder freien Zugang haben. Rund um dieses Ghetto für Leprakranke entfaltet sich auch eine spannende Handlung, die alle Figuren des provinziellen Städtchens betrifft. Kulhavý osud, das in der Tradition bulgakovscher Prosa fortgeführt wird, ist zweifellos ein herausragendes Werk der sozial-philosophischen Linie der Science-Fiction-Literatur.

Publikáci vydaná k 10. výročiu úmrtia Vladimíra Vysockého. Zostavil, do slovenčiny preložil a poznámkami doplnil Milan Tokár. Kniha obsahuje básne a piesne Vladimíra Vysockého, spomienky jeho príbuzných a manželky - Mariny Vlady, vo výstižne nazvanej kapitole Aj dnes nám pomáha žiť sú vyznania ruských básnikov venované V.V. Obsiahly poznámkový aparát.

Filmové povídky Pokání (autoři Nana Džanelidzeová, Thengiz Abuladze, Revaz Khveselava) Plumbum (Alexandr Mindadze) a Návštěvník muzea (Konstantin Lopušanskij). U nás je nejznámější zfilmovaná povídka Pokání. Stejnojmenný film, jehož produkce (na zásah tehdejšího sovětského ministra zahraničí Gruzínce Eduarda Ševarnadzeho) se ujala Gruzínská televize, vzbudil celosvětovou senzaci. Cestou nadčasové stylizace, ovšem s použitím řady konkrétních historických narážek a paralel, vypovídá o uzurpátorech moci, mechanismech despotické vlády, ale také o „hledání chrámu“. Doslov Jan Bernard. Ilustrace – fotografie z filmů.

Výber zo súčasnej sovietskej publicistickej poézie.

Prvý slovenský výber z poézie ruského básnika a prozaika Bulata Okudžavu, doplnený o štyri autobiografické poviedky. Kalendárium života a diela, doslov a edičnú poznámku napísal Milan Tokár.

Chrobák v mravenisku je román o Pozemšťanoch v ďalekej budúcnosti s takmer detektívnou zápletkou. Pátranie po hlavnom hrdinovi Abalkinovi, ktorý sa skrýva, objavuje a zas uniká, hľadanie odpovede na existenčné otázky, týkajúce sa sa bytia či nebytia ľudskej civilizácie za Zemi, tvorí rámec napínavého, dramatického deja. Tajomná postava Abalkina, jeho záhadný pôvod a čudné správanie vyvolávajú rad hypotéz a podozrení: kto je to a aké má poslanie na Zemi? Štvanec, čo celý život trpí za omyly podozrievavých ľudí, alebo "podhodenec", ktorý má uviesť do pohybu nepredstaviteľnú ničivú silu a ohroziť ľudstvo? Nesmierne pútavé čítanie poskytuje každú chvíľu tému na zamyslenie, je predchnuté hlbokými humanistickými myšlienkami.

Mladý tbiliský sochár, veselý a sebavedomý mládenec, príde do rodnej dediny v Imeretínsku, kde dostane objednávku na sochu pre námestie. Rozhodne sa vymodelovať dievčenskú postavu a za modelku si vyberie priateľku z detských hier Nucu. Spočiatku sa mu práca nedarí, postupne však nadobudne hlbší vzťah k modelu aj k soche. Dievčina sa mu páči, jej sa zasa páči mladý sochár, navzájom si dávajú najavo svoje čisté sympatie. Denne trávia celé hodiny v ateliéri — bývalej kozej maštali — a tu sa začínajú komplikácie. Dedina má svoje vlastné etické normy a je pevne presvedčená, že sochár sa „po tom všetkom" musí s dievčinou oženiť...