Do pekla a späť

Príbehy o fatálnych následkoch alkoholu sú časté, no menej známe sú tie, ktoré sú prenesené priamo od aktérov. Rebekina spoveď je jednou z tých, ktoré nielen búrajú tabu, ale aj ukazujú silu sebadeštrukcie spôsobenej alkoholom, bez ohľadu na vek či pôvod. Jej príbeh je šokujúci a bolestivý, zachytáva takmer sebazničujúcu úprimnosť a bláznovstvo spojené s alkoholom. Všetko sa začalo nevinne, keď jej starý otec ponúkol šesťročnej Rebece víno. Postupne sa dostala do kolotoča, kde kradla peniaze z rodinnej novinovej stánky, aby si mohla kupovať alkohol. Tento únik však nevyplnil prázdnotu po otcovej láske, čo sa stalo jej najväčšou traumou. Alkohol a pocit menejcennosti ju nakoniec prinútili opustiť umeleckú školu v Bratislave, čo považovala za ďalšie zlyhanie v očiach svojho otca. Hoci sa občas vzchopila, život jej pretekal pomedzi prsty, až kým nenastalo zlomové obdobie – protialkoholické liečenie. Rebeka si za svoj krátky život zničila nielen zdravie, ale aj psychiku, trpiac maniodepresiou, ktorá jej bránila v zamestnaní. Napriek tomu jej veľké šťastie spočívalo v podpore milujúcej matky a priateľa, ktorí ju neopustili ani v najťažších chvíľach.