Dejiny behania

Človek nie je najrýchlejším tvorom planéty, ale jeho vytrvalosť mu umožňuje prekonávať iné druhy na dlhé vzdialenosti. Behanie, ktoré bolo v minulosti evolučnou výhodou, je dnes obľúbenou aktivitou. Autor odhaľuje fascinujúce príbehy a mýty v histórii behania, ako napríklad neexistenciu dôkazu o smrti gréckeho vojaka Feidippida po behu z Maratónu do Atén. V minulosti bežali nielen profesionálni bežci, ale aj králi a faraóni. Zatiaľ čo v starovekom Grécku sa bežalo nahé, v dvadsiatom storočí museli ženy bojovať za právo zúčastniť sa maratónov. Rozprávanie sa tiahne od pradávnych čias po súčasnosť, zahŕňajúc mezopotámskeho kráľa, Vikingov pretekajúcich so zvieratami, nudistov, mníchov, behajúcich pospiatky a inkáskych profesionálnych bežcov, ako aj Emila Zátopka a zvláštnosti behania v komunistickom bloku. Najviac informácií pochádza z posledných dvoch storočí, ktoré tvoria hlavnú časť knihy. Autor skúma, prečo boli Švédi pred vyše polstoročím považovaní za „Keňanov” svojej doby a posuny v ľudských výkonoch, pričom v súčasnosti očakávame menej rekordov, ale viac bežcov. THOR GOTAAS (1965) je nórsky etnológ a spisovateľ, ktorý sa zameriava na okrajové skupiny a dejiny športu. Jeho dielo o behaní vyšlo v pätnástich krajinách.