Archív I / Experimentálna poézia 1964 - 1972

Adamčiak sa ako jeden z prvých začal cieľavedome venovať výskumu v rámci intermediálnych programov, pričom uprednostňoval vizuálnu experimentálnu poéziu, ktorú neskôr rozšíril na hudobné a poetické kreácie. Často vychádzal z ozvláštňovania bežných udalostí a zážitkov, ako v monoakciách Nočný chodec (Stratený chodec, Nákupy, Wal-king pieces atď.) z rokov 1966-1967, postavených na individuálnych zážitkoch, alebo v akciách pre niekoľkých jedincov, ako v Spievajúcich fontánach, založených na bezprostrednom komornom účinkovaní pod sprchou. Od roku 1968 sa začal viac orientovať na prírodné prostredie, realizujúc akcie ako Vábenie, a venoval sa aj hudobno-priestorovým projektom, pričom vo viacerých bol cítiť vplyv Fluxu, najmä Johna Cageho. V roku 1969 uskutočnil s Ladislavom Kupkovičom Symfonickú báseň od Gyorgya Ligetiho pre 6 hráčov a 100 metronómov, a s Jozefom Revallom akciu Duo pre dvoje huslí, kde každý hral na husliach svojho spoluhráča. V rámci Grafikon v Hodoníne vytvoril priestorovú akciu so 4 hudobníkmi a 4 magnetofónmi v 8 miestnostiach galérie. V rámci Vodnej hudby v krytej plavárni Bernolákovho internátu v Bratislave formuloval Ensemble Comp. slová: „Neznamená to však, že moderné, lepšie povedané nové umenie akéhokoľvek druhu sa tým, že mu je súdené byť dynamickejším, stáva zároveň aj povrchným".