Umierajúci boh a iné poviedky

Americký prozaik Henry S. Whitehead (1882–1932) spojil nespútanú imagináciu s presnou znalosťou domorodého folklóru Západnej Indie. Počas dlhoročného pobytu na Panenských ostrovoch sa ako pastor episkopálnej cirkvi oboznámil s praktikami vúdú a bol svedkom mnohých rituálov čiernej mágie. Jeho neortodoxný prístup k poverám a otvorená myseľ mu umožnili zachytiť zanikajúci svet šamanizmu a podrobne ho opísať. Narodený v Elizabeth, New Jersey, prežil väčšinu života v Novom Anglicku, s výnimkou kreatívne stimulujúceho misionárskeho obdobia v Karibiku. Jeho mrazivo hrôzostrašné príbehy sa začali objavovať v pulp-fiction časopise Weird Tales od roku 1924. Hoci jeho prvotina Williamson, napísaná v roku 1910, bola publikovaná až v roku 1946 v posmrtne vydanej zbierke West India Lights, konečne sa zaradil medzi uznávaných velikánov žánru. Táto poviedka obsahuje prvky, ktoré neskôr využil vo všetkých svojich príbehoch: napätie, tajomstvo, chladne nezúčastnený popis udalostí a pocit neodvratnej hrôzy. Medzi jeho obdivovateľov patril aj H. P. Lovecraft, ktorý o ňom povedal, že Whitehead rozhodne nepôsobí ako zatuchnutý klerik, ale skôr ako niekto, kto má lásku k temným príbehom.