Turčianski olejkári a šafraníci

Na stránkach zažltnutých listín v rozličných archívoch sa skrývajú prekvapujúce záznamy. Aj o tom, že Andrej Marček z Blatnice sa roku 1889 plavil loďou z Vladivostoku do Nagasaki a Hongkongu, Jozef Ivaška z Diakovej do Alexandrie, Hlavata z Turian bol do francúzskej revolúcie osobným lekárom holandskej kráľovskej rodiny... Blatnica, Turany, Diaková sú malé turčianske dediny. Ako sa mohli ich obyvatelia v minulých storočiach dostať tak ďaleko? Čím boli? Odpoveď ponúka Jozef Hrozenčík. Približuje nám dnes už skoro zabudnuté zamestnania turčianského ľudu - olejkárstvo a šafraníctvo. Pútavo rozpráva o vzniku a vývine olejkárstva v Turci, o zbere liečivých rastlín, o výrobe olejov a iných liečiv. Dramatizmom sú nabité fakty o cestách turčianských olejkárov po svete. Dočítame sa o premene olejkárstva na šafraníctvo, o veľkých obchodných domoch olejkárov v Rusku, Poľsku a na Balkáne. Prekvapením je tajný jazyk šafraníkov... Nechýbajú ani ukážky olejkárskeho a šafraníckeho folklóru, ani bohatá obrazová dokumentácia.