En savoir plus sur le livre
Na začiatku knihy žiari tento kabriolet jasne zelenou novotou, a hoci ide o mužný Packard, hovoria mu Cisárovná, lebo to najlepšie vystihuje jeho vznešenosť. Na konci knihy je už Cisárovnin lesk matný, kožené sedadlá popraskané a auto mierne dýchavičné. Veď aj prežilo tri dekády. Na jeho majiteľoch však zanechali o niečo hlbšie stopy. Bolo ich päť, päť kamatátov a bezstarostných študentov v čase, keď sa o Hitlera zaujímala viac Európa než Amerika za morom. Tam mali iné starosti: swing Benynho Goodmana dostával mladých ľudí do tranzu, kto by myslel na niečo iné, než ako s zabávať a užívať život. Do Tichomoria a na európske bojiská odchádzali americkí muži húfne a v šoku, aj keď im k tomu neprestali vyhrávať bigbandy. Domov sa vracali len tí šťastnejší. A z tých zase len tí šťastnejší dokázali bez následkov prežiť traumu mladosti nemilosrdne preťatú na dvoje a pokračovať v živote tam, kde prestali, akoby sa nič nestalo...
Nous avons un total de du titrePosledný Kabriolet (2003 ).
Achat du livre
Posledný Kabriolet, Anton Myrer
- Langue
- Année de publication
- 2003,
- État du livre
- Bon
- Prix
- 1,99 €
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Posledný Kabriolet
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Anton Myrer
- Éditeur
- Cesty
- Publié
- 2003
- Pages
- 511
- ISBN10
- 8071819263
- ISBN13
- 9788071819264
- Séries
- Mots clés
- Fiction, Thème historique, Amitié, Prose de guerre, Guerres, États-Unis, Seconde Guerre mondiale, Littérature américaine, 20e siècle, Sagas, Amour malheureux, Armée américaine
- Première publication
- 1978
- Titre original
- The last convertible
- Évaluation
- 4,5 sur 5
- Description
- Na začiatku knihy žiari tento kabriolet jasne zelenou novotou, a hoci ide o mužný Packard, hovoria mu Cisárovná, lebo to najlepšie vystihuje jeho vznešenosť. Na konci knihy je už Cisárovnin lesk matný, kožené sedadlá popraskané a auto mierne dýchavičné. Veď aj prežilo tri dekády. Na jeho majiteľoch však zanechali o niečo hlbšie stopy. Bolo ich päť, päť kamatátov a bezstarostných študentov v čase, keď sa o Hitlera zaujímala viac Európa než Amerika za morom. Tam mali iné starosti: swing Benynho Goodmana dostával mladých ľudí do tranzu, kto by myslel na niečo iné, než ako s zabávať a užívať život. Do Tichomoria a na európske bojiská odchádzali americkí muži húfne a v šoku, aj keď im k tomu neprestali vyhrávať bigbandy. Domov sa vracali len tí šťastnejší. A z tých zase len tí šťastnejší dokázali bez následkov prežiť traumu mladosti nemilosrdne preťatú na dvoje a pokračovať v živote tam, kde prestali, akoby sa nič nestalo...