En savoir plus sur le livre
Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Achat du livre
Príbeh mojej duše, Thérèse of Lisieux
- Langue
- Année de publication
- 2015
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Príbeh mojej duše
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Thérèse of Lisieux
- Publié
- 2015
- ISBN10
- 8081790276
- ISBN13
- 9788081790270
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Esotérisme & Religion, Histoires vraies, Biographies, Thèmes religieux, Religion, Autobiographies et mémoires, Spiritualité et spiritualisme, Thèmes chrétiens, Christianisme, Théologie, Foi, Vie chrétienne, Église catholique, Thèmes religieux, Mystique, Développement spirituel, Biographies de femmes, Romans autobiographiques, Dieu et l'homme, Saints et saintes, Vie religieuse et monastique, Biographies de scientifiques, Carmélites et Carmélites, Sainte Thérèse de Lisieux, 1873-1897
- Première publication
- 1898
- Titre original
- l'Histoire d'une Âme
- Évaluation
- 4,45 sur 5
- Description
- Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.