Ďaleko od brehu

Román Ďaleko od brehu je zábavný i vážny, jemný i drsný. Autorka v ňom čerpá zo svojich skúseností, keď bývala na zakotvenom člne na Temži, medzi ľuďmi, ktorí — aspoň na čas — stratili pevnú pôdu pod nohami a žili medzi zemou a vodou - a dostali sa tak trocha mimo spoločnosť. S úctyhodným a najmä spoľahlivým brehom londýnskej City ich spája iba lano, iba ním sú bárky vyviazané o nábrežie, a zhrdzavená kotva zarytá do riečneho bahna. Pradivo ich osobného života sa pretrhlo a s minulosťou ich spája len tenké vlákno. Sú šesťdesiate roky a každá postava románu je nejako poznačená, istým spôsobom vydedená. Spisovateľka rafinovane splieta ich osudy do príbehu, ktorý naberá silu i spád, dosahuje vyvrcholenie a presviedča nás, že Penelope Fitzgeraldová je majsterkou umenia románu i biografie a dôstojne pokračuje v tradícii anglického románu.