Cudzie slová

Eva Tomkuliaková vo svojej novej básnickej knihe Cudzie slová radikálne premieňa svoju poetiku. Experimentuje s rôznymi hlasmi s hypnotickým, dosť autoritatívnym hlasom ovplyvňujúcim vedomie aj nevedomie, s neurotickým hlasom banálnych konverzácií, ktoré o povahe skutočnosti naopak silno pochybujú, ale aj s tichým, spočiatku nenápadným a potom čoraz sebavedomejším vnútorným hlasom, ktorý napokon nanovo definuje identitu básnického subjektu. Tomkuliakovej básnické pásmo je postavené na fragmentoch rôznych diskurzov (vedeckého, psychologického, či ezoterického diskurzu riadených meditácií) a jednotlivé básne sa v ňom spájajú metódou koláže do pôsobivých, miestami abstraktných a miestami až surealistických obrazov krajiny duše.