Ohnivá kytica

V poézii Alexandra Kormoša sa plamene lásky zažínajú živelnou silou, pretože len láska, spaľujúca ako oheň, je skutočná a schopná zázrakov. Vlažnosť neprospieva žiadnemu citu a lásku treba zveľaďovať a chrániť. Je to naša každodenná potreba a potravou duše, ktorá ovplyvňuje naše fyzické a duchovné dispozície. Kormoš neprezentuje erotické motívy, ale lásku zasádza do širšieho kontextu svojej vízie sveta, kde sú autentické vzťahy medzi ľuďmi, vrátane intímnych, kryté ďalšími hodnotami. Láska pre neho predstavuje etický kódex, ktorý zahŕňa krásu, pravdu, slobodu a vernosť, pričom bez neustáleho boja nie je možné priblížiť sa k humanizácii sveta. Tieto hodnoty sú s láskou neoddeliteľne spojené. Autorovo formálne úsilie sa prejavuje v rôznych verziách, od viazanej formy po voľný verš, pričom mnohé básne pôsobia jednoducho a prirodzene, ako ľudové piesne. Tento prístup je výsledkom jeho dlhoročného zhromažďovania a spracúvania spevného bohatstva svojho rodného kraja, ktoré cieľavedome sprístupňuje verejnosti.