Exploring volunteerism, this monograph highlights its dual role as a vital element of lifelong and non-formal learning within European educational policies, emphasizing its potential for personal and professional growth. However, it notes the limited promotion of volunteerism in Slovak university education, particularly for pedagogy students. By contrasting practices in countries like the UK and Finland, where universities actively support volunteer initiatives, the authors advocate for greater awareness and integration of volunteerism to enhance student competencies and real-life skills.
Critical Thinking as a determinant of Individualized and Differentiated Teaching
108pages
4 heures de lecture
Focusing on the critical role of teacher education, this academic monograph presents empirical research on the development of critical thinking skills among future teachers. It details a three-stage study: first assessing students' critical thinking levels, then analyzing their teaching preparations against individualized teaching standards, and finally surveying students' concerns about pedagogical practice. The findings provide insights into the effectiveness of undergraduate training in fostering the necessary skills for impactful teaching and educational reform.
Das Buch untersucht Freiwilligenarbeit als Teil des lebenslangen und nicht-formalen Lernens, insbesondere in der europäischen Bildungspolitik. Es hebt hervor, dass in der slowakischen Hochschulbildung die Förderung und Popularisierung von Freiwilligenarbeit unzureichend ist, was an mangelnder Aufklärung und Diskussion über deren Vorteile für junge Menschen und Pädagogikstudenten liegt. Im Gegensatz dazu werden positive Beispiele aus dem Vereinigten Königreich, Finnland und Estland angeführt, wo Universitäten Freiwilligenzentren eingerichtet haben, um Studierenden die Möglichkeit zu bieten, praxisrelevante Kompetenzen zu entwickeln.
Die Monographie "Kritisches Denken in der Grundausbildung von Lehrern" untersucht die Bedeutung der Lehrerbildung für die Bildungsqualität. Sie präsentiert empirische Forschungsergebnisse über das kritische Denken zukünftiger Lehrer und deren Fähigkeit, individualisierten Unterricht zu gestalten, basierend auf quantitativen und qualitativen Studien.
Vysokoškolská učebnica patrí svojím zameraním do pedagogiky voľného času.
Užšie sa zameriava na problematiku výchovy vo voľnom čase a výchovy mimo
vyučovania. Autorka venuje pozornosť výchove ako takej, jej vymedzeniu,
súčasným trendom, filozofickým školám a kategorizácii teórií výchovy a
vzdelávacích koncepcií. V širokom spektre publikácia predstavuje základné
východiská, teórie a koncepty pedagogiky voľného času. Poskytuje ucelený a
moderný obraz tejto pedagogickej disciplíny. Zámerom publikácie je prezentovať
problematiku výchovy vo voľnom čase a výchovy mimo vyučovania na pozadí
aktuálne platných legislatívnych nariadení, inovácií a zmien. Dôraz je kladený
na potrebu reflektovania nastupujúcich tendencií a trendov vo svete
vzdelávania a výchovy, v mládežníckej politike a práce s deťmi a mládežou.
Publikácia je koncipovaná ako vysokoškolská učebnica, ktorá má vyvážené časti
teoretické, prakticko-legislatívne i metodické. Zachytáva vedecké trendy vo
výchove v podmienkach informačnej spoločnosti. Je vhodným a inšpiratívnym
študijným materiálom nielen pre študentov na pedagogických fakultách,
vysokoškolských učiteľov, učiteľov profesijného rozvoja, vychovávateľov, ale i
pre širokú odbornú verejnosť.
Výchova mimo vyučovania - Riadenie edukačného procesu v školských zariadeniach
(2023) je vysokoškolská učebnica určená študentom na pedagogických fakultách,
študentom učiteľských smerov a aprobácií, vychovávateľom, cvičným pedagógom,
metodikom, účastníkom a učiteľom profesijného rozvoja a širokej verejnosti.
Učebnica ponúka alternatívu výchovno-vzdelávacej práce vo výchove mimo
vyučovania, ktorá reflektuje aktuálnu legislatívu, pedagogickú dokumentáciu a
trendy v oblasti výchovy a vzdelávania. Publikácia je výsledkom dlhodobej
pedagogickej, výskumnej a publikačnej činnosti autorky v uvedenej oblasti
pedagogických vied. Zámerom publikácie je prezentovať sumarizujúce a
aktualizované informácie z oblasti legislatívy, metodických usmernení,
pedagogickej dokumentácie a riadenia výchovno-vzdelávacieho procesu vo vzťahu
k školskému výchovno-vzdelávaciemu zariadeniu – školskému klubu detí. Veríme,
že publikácia bude inšpiratívnou a mobilizujúcou k presadzovaniu inovácií a
zmien, ktoré sú v oblasti práce s deťmi a mládežou v školských výchovno-
vzdelávacích zariadeniach nevyhnuté. Učebnica je interaktívna a má päť
kapitol, v rámci ktorých autorka venuje pozornosť teoretickým a koncepčným
východiskám pre výchovu mimo vyučovania. Diskutované sú časté legislatívne
zmeny vo vzťahu k školským výchovno-vzdelávacím zariadeniam, s úzkym zameraním
na školský klub detí i problematika riadenia a organizácie výchovno-
vzdelávacej práce v školskom klube detí. Ďalšia časť učebnice je venovaná
obsahovej dimenzii výchovy mimo vyučovania, ktorú reprezentujú tematické
oblasti výchovy. Čitateľom autorka ponúka deskripciu súčasne platných i nových
tematických oblastí výchovy, definovaných v štátnych výchovných programoch.
Prezentované sú rôzne pohľady na riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu v
školskom klube detí – ako plánovať, realizovať i vyhodnocovať výchovno-
vzdelávací proces. Téma hodnotenia a sebahodnotenia dieťaťa vo výchove mimo
vyučovania a problematika odmeňovania a chválenia vo výchovno-vzdelávacom
procese, je spracovaná optikou modernej pedagogiky a rešpektujúcej výchovy.
Záver učebnice je venovaný modernému ponímaniu školských klubov detí a apelu
na nutnosť reflektovania záujmov a potrieb súčasných detí, pretože sú
generáciou, ktorá sa narodila a žije v diametrálne odlišnom svete ako ich
rodičia či pedagógovia. Z posudku recenzenta: Interaktívnosť učebnice autorka
dosiahla implikovaním QR kódov, prostredníctvom ktorých sú dokumenty, na ktoré
sa autorka v učebnici odvoláva čitateľom rýchlo dostupné. Pozitívum učebnice
je aj to, že na začiatku každej kapitoly je stručný prehľad kľúčových
informácií, ktoré kapitola obsahuje, čím sa v relatívne rozsiahlej práci
významne uľahčí orientácia čitateľa v texte a práve táto skutočnosť umožňuje
používať kapitoly ako samostatné celky bez toho, aby sa obsah atomizoval do
niekoľkých dielov publikácie. Čo je ešte potrebné vyzdvihnúť sú zadania a
úlohy na konci každej kapitoly. Autorka k ich koncipovaniu pristupovala s
deklarovaným zámerom rozvíjať kompetencie študentov príslušného študijného
programu. Zadanie a úlohy sú orientované na rozvoj analytického a kritického
myslenia študentov a na rozvíjanie ich spôsobilosti prepájať teóriu s praxou.