Cílem knihy je obeznámit čtenáře se základními pojmy logické syntaxe a sémantiky jazyka prvního řádu a s několika aplikacemi pojmového aparátu těchto disciplín na logickou analýzu některých druhů výrazů přirozeného jazyka.
Prvý slovenský pokus o systematický a pritom elementárny výklad problémov logickej syntaxe a sémantiky jazyka. Jednoduchý, no nezjednodušujúci učebný text.
V tomto zborníku autori sústredia pozornosť na analýzu štvrtej etapy rozvoja logiky a metodológie vied na Slovensku (1971 - 1989). Daná problematika bola predmetom skúmania v poslednom období riešenia grantového projektu VEGA v rokoch 2000 - 2002 a pokračovala aj v roku 2003. Štruktúru zborníka, tvoria dve tématické časti. Prvá časť je venovaná vybraným problémom dejín logiky v Čechách. Druhá časť je tematický orientovaná na systematickú analýzu dejín logiky a metodológie vied na Slovensku v rokoch 1971 - 1989 a je úzko spätá, a to nielen svojím obsahom, ale aj časovou následnosťou s problematikou, ktorá bola predmetom analýzy v prvom zborníku, zameranej na skúmanie dejín logiky a metodológie vied v rokoch 1918 - 1970.
Súbor jedenástich dialógov vedených Pavlom Cmorejom s viacerými analytickými filozofmi alebo s autormi, ktorým analytická filozofia nie je celkom cudzia.
Kniha je venovaná pamiatke vynikajúceho českého logika Pavla Tichého. Bol to práve analytický aparát jeho logiky a sémantiky, ktorý autorovi umožnil exaktnejšie formulovať a v konceptuálnom rámci jeho TIL-ky aj riešiť niektoré filozofické problémy a postrehnúť nuansy, ktoré by bez jeho pojmového inštrumentária určite unikali.
Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3. V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.
