En savoir plus sur le livre
Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3. V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.
Achat du livre
Analytické filozofické skúmania, Pavel Cmorej
- Langue
- Année de publication
- 2009
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Personne n'a encore évalué .
- Titre
- Analytické filozofické skúmania
- Langue
- Tchèque
- Auteurs
- Pavel Cmorej
- Éditeur
- Filozofický ústav SAV
- Publié
- 2009
- Format
- souple
- Pages
- 226
- ISBN10
- 8096977075
- ISBN13
- 9788096977079
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Sciences sociales, Philosophie
- Description
- Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3. V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.