Paramètres
- 112pages
- 4 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.
Achat du livre
Vôľa k moci ako poznanie, Friedrich Wilhelm Nietzsche
- Langue
- Année de publication
- 2014
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Friedrich Wilhelm Nietzsche
- Éditeur
- Kalligram (SK)
- Publié
- 2014
- Format
- souple
- Pages
- 112
- ISBN10
- 8081018093
- ISBN13
- 9788081018091
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Sciences sociales, Esotérisme & Religion, Sciences politiques & Politique, Thèmes psychologiques, Thématique philosophique, Thèmes religieux, Religion, Politique, Littérature allemande, Cadeaux pour papy, Friedrich Nietzsche, 1844-1900
- Première publication
- 1906
- Titre original
- Der Wille zur Macht
- Évaluation
- 4,05 sur 5
- Description
- Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.