Kúpeľný hosť

Táto autobiografická správa, postrehy pacienta z kúpeľného pobytu, je jednou z najzábavnejších próz Hermanna Hesseho. "Za napoly žartovnou fasádou" ako si poznamenal autor v októbri 1923 bezprostredne po ukončení rukopisu "sa skrýva moja najosobnejšia a najvážnejšia kniha". V tom čase sa vtedy štyridsaťšesťročný Hesse pre narastajúce zdravotné problémy vybral do švajčiarskeho kúpeľného mesta Badenu, kde z hĺbky vyše sto metrov vyvierajú známe liečivé sírne pramene, ktoré si svojho času pochvaľoval už Tacticus. Z literárnej generácie súčasníkov dielo vysoko ocenil i Thomas Mann, keď napísal: "Hesseho som si hneď od začiatku obľúbil ako svojho najmilšieho a mne najbližšieho autora.... Napísal nádherné veci - napríklad Kúpeľného hosťa čítam a vnímam tak akoby som ho bol napísal ja."